Najväčšie hviezdy chodia v nedeľu

23. srpna 2017 v 10:22 | Lilli |  Závody na vlastní kůži
Dnes tu pro vás mám speciální článek. Lilli, která již zanevřela na Jaimeho Alguersuariho a stala se obdivovatelkou monackých závodníků, strávila v Maďarsku tři dny v paddocku F2 a GP3. Snažila jsem se ji přemluvit, aby se s námi podělila o to, jak to tam chodí, ale neuspěla jsem. Můžete to zkusit vy :D Každopádně v článku o Jorge Lorenzovi se nám pochlubila se svým zážitkem z Maďarska, kdy potkala svého idola, který se shodou okolností jmenuje také Lorenzo. Tady se tedy dozvíte, kdo to je a jaké to bylo.

A malé upozornění: Vše, co je psáno kurzívou, píšu já. Teď už přeji příjemné čtení.

Predstavte si tú situáciu - kráčate asi v päťdesiatstupňovej horúčave po paddocku F2&GP3, je nedeľa a vy nutne potrebujete fotografiu s Charlesom Leclercom, lebo ste ju za predošlé dva dni (menej spotení a červení) fakt nemohli získať. Prečo? Lebo. Lebo je to "Charlo" proste.



Poďme ale do prvej osoby jednotného čísla. Prestála som si pár minút na priamom slnku vedľa monopostu spomínaného Monačana, aby som si onú fotku ulovila. Konečne prišiel mladý pán, prehodil pár slov s mechanikmi a šiel sa schovať do napoly rozobratého stanu Hospitality GP3. Presne tam sa mi konečne podarilo získať toľko vytúženú fotku.

Hovoríte si, že tento článok je o Charlesovi Leclercovi? Ani nie, sklamem vás. Ale to hlavné sa začalo práve pri tej fotke. Vyšla som teda zo stanu a šla som si nájsť nejaké miesto, kde sa upečiem na slnku, pozorujúc Leclerca pri príprave na odjazd na štartový rošt, stále sa tešiac z môjho "úlovku". V nasledujúcej chvíli sa však skoro všetka radosť stratila - uvidela som totiž niekoho, o kom som nikdy ani nedúfala, že ho stretnem. Respektíve, určite nie práve tam, zvlášť, keďže sa tento mimoriadny fešák neráčil dostaviť skôr ako v nedeľu. Kto by predsa chodil na preteky len v nedeľu, nie? (Jen ty největší hvězdy, ne? :D)

Radšej som zažmurkala, aby som sa uistila, že je to naozaj on - bývalý výborný motokárový jazdec Lorenzo Tolotta. Ak ste o ňom nikdy nepočuli (Mali by ste sa hanbiť!!), nevadí, ste na správnom mieste sa o ňom niečo dozvedieť.


Lorenzo Tolotta začínal svoju už skončenú kariéru na trati v Brignoles. Prekvapenie? Áno, ďalší, ktorý si našiel záľubu v rýchlosti práve na okruhu na juhu Francúzska. A nie len záľubu, ale aj najlepšieho kamaráta. Budeme ho volať proste Julio, lebo tento článok fakt a naozaj nie je o ňom. Ani o Leclercovi, ako som už spomínala. Slová a myšlienky sa zásadne nemajú opakovať v krátkom rozsahu textu, ale opakovanie je matka múdrosti, ako hovoria naši predkovia.

Pár rokov sa venoval jazdeniu v rámci šampionátov motokár a aj mu to celkom šlo, len mal taký malý problém - zdieľať príliš veľa voľného času s najlepším kamarátom sa nie vždy vyplatí, najmä, ak vás zvyčajne porazí a vy ste zas len druhí. Ospravedlňte absenciu konkrétnejších výsledkov, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú, je to história skutočne historická. Skočme si teda radšej do roku 2007.

Lorenzo si asi veľmi dobre uvedomil, že ak Julio je jednička na trati, tak on musí byť inde. Monacká univerzita bola jednoznačne tým správnym miestom, hoci ešte nezavesil na klinec ani pretekársku helmu. V rámci série Renault 2.0 sa mu podarilo testovať monopost na okruhu Magny Cours. Výsledok zrejmý nie je, ale pokiaľ je mojej osobe známe, už nikdy viac sa legálne do monopostu neposadil (Možno načierno do Juliovho, ale iba v garáži.), no to nesvedčí o ničom, samozrejme, takže nehádzať do jedného vreca s najväčšími antitalentmi!


Dôkazy idú, nemusíte sa obávať. V sezónach 2007 a 2008 sa zúčastnil súťaže FFSU (Nepoviem vám, čo to je, aby ste výsledky neznevažovali!) a doviedol svoj tím do cieľa ako francúzskych vicemajstrov. Istotne, nebolo to len tak - okrem toho, že bol kapitán, zaznamenal aj pole position a najlepšie kolo. Oba roky. Najlepšie na koniec? Presne tak. Ak sa lúčiť, tak vo veľkom štýle - ako francúzsky šampión FFSU, s pole position a najrýchlejším kolom. Pekné, však? Monacké, dalo by sa povedať.

A mohlo sa ísť hviezdiť inde. S Juliom do rôznych spoločenských zariadení, v sprievode ďalšieho matadora trate v Brignoles, Normana Nata, samozrejme, fotografie na rôznych sociálnych sieťach sú priam legendárne. To ste ale nečítali, o tom potom možno, ešte neviem, čo napíšem ďalej.

Seriózne študujeme! Najprv byť ocenený za najlepší podnikateľský plán v rámci University of Monaco, potom skončiť s vyznamenaním a následne pokračovať v štúdiu na univerzite v Remeši. Však vás neprekvapilo, že aj tam skončil vyznamenaný? Jednoducho, šikovný a krásny mladý pán.

Pripomeňme si aj nejaké tie stáže počas štúdia, napríklad v Monaku a Paríži a so skúsenosťami šup do práce! Ale koho zaujíma zamestnanie, nie? Radšej sa vráťme k spoločenskému životu a iným súkromným záležitostiam. Dúfam, že súhlasíte. Ale čo iné vám už ostáva, vy to nepíšete. Našťastie, samozrejme, aspoň sa nestrápnite.

Voľný čas? Pán Tolotta jednoznačne nie je domased. Instagram prezrádza veľa. Asi nie je kontinent (Okrem tých nezaujímavo ľadových.), ktorý by Lorenzo ešte nepoctil svojou návštevou. Jeden deň Stredozemné more, ďalší Dubaj, potom Singapur, Bali,... Víkend? Prečo nejsť pozrieť lamy do Peru. Alebo radšej povymetať bary v niektorom dejisku závodu či v Alpách? S Juliom, prirodzene. Norman Nato (ne)môže chýbať, istý jazdec rally podobne. Na zadnom sedadle taxíka síce pozerá každý svojim smerom, ale v posteli na raňajkách sú už na jednej vlne, však v jednote je sila (ako sa hovorí). Ostatných členov dovolenkovej partie na Ibize vám nepomenujem, ospravedlňte ma, postačme si s informáciou, že osoby sú bývalí alebo ešte stále súčasní životní partneri (Áno, sú to chlapci, dobre ste to pochopili.) pána T., pána N. atď.

Zleva: Nato, Julio, Lorenzo

Dúfam, že stačilo informácií, verím, že ste zahltení a nie unudení. Takže, tak. Pozerám sa na (monopost) Charlesa Leclerca a tam zrazu Lorenzo Tolotta. Aby som vás neukrátila o záver tohto strhujúceho príbehu, pán Tolotta sa tiež živo zaujímal o lídra šampionátu, veď je to predsa budúci jazdec Ferrari, tak sa treba prísť pozrieť na hviezdu nasledujúcich sezón. Lorenzo sa teda postavil po ľavoboku monopostu a sledoval svojho bývalého kolegu v pretekárskom športe (Nepočítať, či to vychádza, že by jazdili v tých istých rokoch, o kategóriách už vôbec neuvažujte!). Ja som sa umiestnila kúsok ďalej za Lorenza, pričom som si skoro spôsobila škuľavosť, keď som sa silou-mocou chcela pozerať na Leclerca aj Tolottu zároveň.

Iste pochopíte moje pokušenie obrátiť sa na Lorenza so žiadosťou o spoločnú fotografiu, no nemôžeme mať všetko. Charles odfrčal na trať a Lorenzo ho vzápätí nasledoval, síce len do boxov, no o to lepšie, však Katka mala z neho taký záchvat nadšenia, že ľutujem, že vám nemôžem urobiť fotografiu tej esemesky so srdiečkom. (Na mou obranu, jde psát o Lorenzovi - a je jedno jakém, úžasní jsou všichni - bez srdíčka? Odpovím si sama - nejde :D ) Vráťme sa ale k monackej dokonalosti. Toto vám musím povedať - vonku spomínaný úpek, všetci navôkol ako po obliatí, len Lorenzo si tam chodil v ružovej košeli s dlhým rukávom, akoby práve vyšiel zo šatne, ani kvapka potu! Ako to robí? Povedzte mi, prosím. Pohľadom som sa teda rozlúčila s mojim idolom, netušiac, že ho uvidím o niečo neskôr na obede. Toľko radosti zas! Ale nebudem vás zaťažovať ďalšími opismi, fotografie sú výpovednejšie. Len škoda, že tie moje teda veľa o skutočnosti nehovoria. No nedá mi neprezradiť jedno - väčšieho extroverta ste ešte nevideli a to, ako šarmantne v jedálni bavil svojich spolustravníkov, ma takmer stálo pád zo schodov pri návrate z miesta, kam aj (monackí) králi chodia pešo.

Už končím, naozaj. Tri dni v paddocku boli paráda, zlatý klinec na záver. Dúfam, že ste sa dočítali až sem, ak nie, tak vám to odpúšťam, viem, čo píšem a občas som aj trochu sebakritická. Ale ak toto čítate, tak ste to vydržali a ja chcem vidieť vaše názory dole v komentároch. Názory na čo? Na Lorenza Tolottu, paddock, Formulu 1/2/3, motokáry, tento článok, Katku (na mě radši ne :D), mňa, čo len chcete, proste. Mimochodom, otázky sú vítané tiež. Čakáme, čítame. Možno aj odpovieme. Určite. A už fakt koniec.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kiki Kiki | 23. srpna 2017 v 17:58 | Reagovat

Neviem ako mám zareagovať.

2 Lilli Lilli | 23. srpna 2017 v 18:48 | Reagovat

[1]: Ja tiež veľmi neviem, čo na tvoj komentár napísať. Nie som si istá, prečo nevieš, ako zareagovať. Nepáči sa ti ten článok a nabudúce tu už niečo takéto nechceš, alebo ťa to proste nezaujalo a nemáš na to žiaden názor, len si chcela niečo napísať, pretože som k tomu vyzvala v závere, alebo pre niečo iné?

3 Niki Niki | Web | 24. srpna 2017 v 22:11 | Reagovat

Lorenza Tolottu tedy neznám (a ano, hrozně se stydím :-D ), ale docela zajímavé čtení. Zase jsem se dozvěděla něco nového :D

4 Katka Katka | 25. srpna 2017 v 11:51 | Reagovat

[3]: Ostudo! Měla bys ho sledovat na instagramu :-D

5 Niki Niki | Web | 25. srpna 2017 v 18:25 | Reagovat

[4]: Slibuju, že se polepším :-D

6 Lilli Lilli | E-mail | 25. srpna 2017 v 20:47 | Reagovat

[5]: Určite ho poteší, keď sa rozšíri počet jeho fanúšikov. Ak by si chcela o ňom vedieť ešte niečo viac (lebo vidím, že sa o neho veľmi správne zaujímaš), tak napíš napríklad na FB, rada odpoviem. :-D

7 Kiki Kiki | 30. srpna 2017 v 13:19 | Reagovat

[2]: Lilli, niežeby sa nepáčil článok, skôr naopak si niečo iné priniesla a tým pádom aj si osviežila.
Chcela som niečo napísať, aby nestála reč. Zaujalo ma a napísala si ho zaujímavo.

Proste som nevedela zareagovať na tvoj článok.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama